| Ling je ako voda. Na prvý pohľad pohľad pokojná, mierna, jemná a krehká, avšak ukrýva v sebe silu a moc, ktorú by jej len ťažko niekto prisúdil. Pokojná a mierna však naozaj je, vyprovokovať ju je priam umenie, ktorým málokto oplýva. Je až neuveriteľne trpezlivá, dokáže si počkať a nie je nedočkavá. Nemá v sebe ani kúsok cholerickosti, vždy uvažuje s chladnou hlavou a dopredu, impulzívnosť je jej cudzia. Riadi sa viac svojím rozumom ako srdcom, čo však nemusí byť vždy tá správna cesta. Ani zďaleka už ale nie je krehkou a jemnou dievčinou, na ktorú vypadá. Časť svojho života bola tvrdo vychovávaná, takže dokáže byť drsná až-až. Nedá zo sebou manipulovať, ani sa ochraňovať. Vie sa o seba postarať lepšie viac, ako ktokoľvek iný.
Neustále sa okolo nej vznáša akási aura tajomnosti. Indigovo modré, skoro až čierne oči, sú hlboké ako studne, ktoré vás do seba vtiahnu a už nepustia. Máte z nich pocit, akoby ste sa ponorili do hlbokej vody, ktorá vás v sebe uzatvorila. Vidíte za nimi iný, tajomný svet, ktorý vás však do seba nevpustí. Nie, ak si to Ling neželá a doteraz sa nenašiel nik, kto by ho preskúmal. Je ostražitá a nedôverčivá, aspoň z počiatku. Keď si vás lepšie oťuká, začnú tieto dve vlastnosti postupne ustupovať, avšak časom, nie v rozmedzí pár dní. Presne sa to ale určiť nedá, záleží od toho, ako veľmi ste jej sympatický. Ona sama inak patrí k tým príjemnejším typom ľudí. Nemá problém so spoločnosťou druhých ľudí, ani s rozprávaním sa s nimi. Nie je nejako uzavretá, aspoň nie veľmi, ale o svojej minulosti nerada hovorí. Nerada totiž vzpomína, hoci niekedy sa tomu jednoducho neubráni. Je cieľavedomá a vytrvalá, ak si niečo stanoví ako svoj cieľ, dosiahne ho, nech to stojí čo to stojí a nech to trvá akokoľvek dlho. Vie byť úprimná, vlastne, ona taká je a klame len veľmi málo. Zbytočne vám skutočne klamať nebude a radšej vám povie pravdu do očí. Má viac ako rada svoju slobodu a nezávislosť, nerada sa viaže. Možno práve to ovplyvnilo jej elementárnu mágiu, že miesto vody dominuje vzduchom. Pretože, chce zostať tak voľná, ako ten vietor.
Je samozrejme veľmi múdra a chytrá, v mladosti sa veľa učila a možno si nepamätá za tých niekoľko sto rokov všetko, tupec rozhodne nie je. Jej meno v čínštine znamená duch, duša, čo ju naozaj vystihuje. Veľmi rada medituje, udržuje svoje telo i dušu v harmónii a je tak viac vyrovnaná. Dokáže meditovať aj hodiny, no nie zas celý deň. Keď sa dostane do úplného pokoja, vie skutočne vycítiť toky energie vo svojom okolí a čerpať z nich. |
| Ling pochádza z dávnej dynastie Thang, ktorá však už, samozrejme, v jej dobe narodenia nevládla. Matka sa volala Lin a otec Ming. Jej detstvo bolo naprosto pokojné, bez nejakých zvláštností či podobne. Otec bol pomerne významný obchodník, takže sa nemali najhoršie. Mali vlastný dom a matka bola domáca. Zato otca kvôli obchodom často nevidela, vracal sa domov len sem-tam. Ona však ako malé dieťa mala svojich rodičov veľmi rada a vždy sa tešila, kkedy príde otec domov. Vždy jej totiž niečo doniesol. Lin s úsmevom sledovala, ako jej malé dievčatko rastie, no vnútorne mala obavy. Ona totiž pochádzala z línie Thang a svojmu mužovi zabudla povedať, čím sa ich rod vyznačoval, prečo bol pred niekoľkými storočiami skoro vyhľadený. Ešteže sa vtedy princovi podarilo utiecť a skryť. Samozrejme, ani mu to hovoriť nehodlala. Len čakala, kedy sa u malej Ling prejaví jej magický talent a vtedy ju o všetkom poučí. Hlavne o tom, aby o tom otcovi nič nehovorila. Stalo sa však niečo, s čím ani Lin nepočítala.
Bola jar a Ling mala čerstvých 5 rokov. Odbehla trochu viac od domu do neďalekého lesa. Samozrejme, že jej matka zakazovala doň chodiť, ale malá Ling bola zvedavá a tak neposlúchla. Prechádzala medzi stromami, poskakovala a pospevovala si, keď v tom neďaleko seba začula zavrčanie. Zarazila sa, pomaly otočila a vtedy zbadala hnedého vlka, ako na ňu cerí zuby. Prekvapene zhíkla, no to sa už vlk rútil na ňu a skočil po nej. Ling si ešte rukami zakryla hlavu a tak ju vlk kusol do predlaktia. Z toho dňa si inak už veľa nepamätá, len to, že ten vlk ju potom pustil a utiekol preč, načo sa ona nejako dopajdala domov a potom už nič.
Lin bola samozrejme zdesená, keď jej dcéra prišla domov v zafúlaných a roztrhaných šatách s pokúsanou rukou. Ranu jej vyčistila a dala jej naň nejakú masť z byliniek, keďže sa v nich vyznala. Urobila jej aj vývar z byliniek, keďže Ling zachvátili na noc horúčky. Na druhý deň však bola Ling úplne v poriadku a aj rana za zacelila a nezostala po nej ani pamiatka. Lin z toho bola dočista prekvapená, pretože nič podobné ešte nezažila. Veľmi sa jej to teda nepozdávala a rozhodla sa malú Ling sledovať, či sa s ňou nebude niečo diať. Takto rýchlo vyzdravieť, po takej noci, to nie je len tak. A nemusela ani dlho čakať.
Po niekoľkých dňoch nastal úplnok. Ling sa v spánku neustále prehadzovala, zatiaľ čo Lin pri nej sedela a snažila sa ju upokojiť. V tom sa Ling premenila na krásnu bielu vlčicu so šedými očami. Lin sa tak zdesila, že vyskočila zo stoličky a cúvla až k stene. Keď Ling v podobe vlčice, ako sa jej matka zdesila, zaskučala, vyskočila z postele a utiekla preč, do noci. Keď sa Lin prebrala zo šoku a všetko si to prebrala, vybehla von a chcela nájsť svoju dcéru. Nikde ju ale nenašla a tak sa vrátila späť domov. Tam celú noc prechádzala sem a tam, keďže sa o dcérku bála. Veľmi sa potešila, keď nad ránom videla bielu vlčicu, ako sa vracia. Otvorila jej dvere a vlčica vbehla dnu. Tam sa zmenila späť na malú Ling.
Lin mala vtedy celú noc na to, aby si premyslela, čo ďalej. Vedela, že Ling tu nemohla zostať a už vôbec ju nesmel vidieť jej otec. Nesmel vedieť, čo sa z nej stalo, zabil by ju. Potrebovala Ling dostať preč, čo najďalej, na nejaké odľahlé miesto. Preto sa rozhodla malú Ling odniesť tam, čo ju ako prvé napadlo. Zbalila sa aj Ling a odišla do chrámu Šao-lin. Ten bol totiž dosť ďaleko a navyše tam žil mních, ktorý poznal ich rodinu a mohol by jej pomôcť. Po niekoľkých týždňoch tam prišli a Lin si to hneď namierila sa Chanom, ktorý to tam v tej dobe viedol. Istú chvíľu jej trvalo, než ho dostatočne presvedčila, musela mu všetko vysvetliť, no nakoniec sa jej podarilo ho ukecať. Tak tam Ling zostala a svoju matku, ani otca už viac nevidela.
Starali sa tam o ňu a vychovávali ju, samozrejme, všetko v úplnej tajnosti. Počas úplnkov ju púšťali do záhrad. Nik nesmel vedieť, že tam žije, preto ani nemohla vychádzať z chrámu. Nebolo to však len tak, určite že musela aj nejako pomáhať. Popri tom ju učili gramotnosti, písať a čítať. Na Šao-lin sa mimo to cvičilo aj kung-fu. Ling toto umenie veľmi zaujalo, no nikdy sa neodvážila spýtať sa, či by sa mohla tiež učiť. Vždy ich len skryto pozorovala. Až raz, keď mala 13, ju prizvali k tomu, aby sa aj ona tomuto umeniu naučila. Ling samozrejme súhlasila. Odvtedy sa učila tomuto štýlu bojového umenia a mala naň skutočne talent. Učila sa naozaj svedomito, drela a trénovala, a každý jeden pokrol bol vykúpený jej potom a krvou. Kung-fu, to však nebolo len o bojovaní, ale aj o duševnej rovnováhe a vnútornej harmónii. Disciplíne svojej mysle. Naučila sa meditovať a hoci zozačiatku nevydržala mnoho, časom sa vypracovala aj po tomto smere a neskôr dokázala meditovať aj hodiny. Mnísi za tým mienili hlavne to, že by tak mohla ovládnuť svojho vnútorného vlka. Tak sa aj stalo a Ling sa vďaka tomu naučila meniť kedy len chcela a aj sa patrične ovládať. Našťastie, jej povaha ako vlčice bola dosť podobná tej ľudskej. Mimo to sa učila čínskej filozofii, hlavne o Jing a Jang, pod ktoré spadalo mnoho ďalších vecí. Okrem toho aj o princípy vnútornej energie, čiže čchi, o zvieratách čínskeho zverokruhu a dačo málo aj o akupunktúre. Keď sa u nej prejavil jej element, čoby mágia, trochu ich všetkých prekvapilo, že sa jedná o vzduch. Skôr ju typovali na tú vodu. Potom sa venovala zasa tomu, čo spájala dokopy s tréningom s palicou. Áno, čo sa týkalo boju so zbraňou, palica jej sedela najviac. Lepšie sa jej s ňou ovládal aj ten vzduch, hoci vedela privolať len menší vánok. Naučila sa aj o čínskych prvkoch, teda oheň, voda, zem, drevo a kov.
Takýmto duchom Ling ubiehali desaťročia. Stal sa z nej naozajstný majster, hlavne teda po bojovej stránke. Vedela rôzne chmaty a štýly. Dokonca ju naučili aj štýlu draka, ktorý jej zo všetkých sedel najlepšie. Možno to bolo aj tým, že bola v roku draka narodená. Tam sa však využívala hlavne sila a ladnosť a tieto dva prvky jej rozhodne neboli cudzie. Jej pohyby boli plynulé a elegantné, pritom nestrácala na sile, ani obratnosti. Dokonca ani toľko na rýchlosti, avšak vytrvalosť, to už bolo o čosi horšie. Preto jej zas štýl hada sedel najmenej. I po vedomostnej stránke nezaostávala, no učenie ju až toľko nebavilo.
Mnísi ju tam mali radi, no zatiaľ čo ona sa vzhľadovo a fyzicky zastavila v tých 23 rokoch života, oni starli a umierali. Boli tam síce noví, no i tak to bolo pre Ling zvláštne, neprirodzené. Aj ona by mala umrieť a nie naďalej žiť. Chan, ešte keď žil, jej však raz povedal, že to čím je, má svoj zmysel a význam. Len naň musí prísť. Vtedy jej dal aj náhrdelník so zvláštnym príveskom a zdobenú palicu na boj.
O, asi 150 rokov neskôr od jej príchodu, ich chrám odrazu prepadli vojaci a začali ho drancovať. Všetci sa rozutekali, no len málokomu sa podarilo utiecť. Ling videla, ako umierajú. Sledovala to so slzami v očiach, no premenila sa na vlčicu a utiekla. Utekala, ani nevedela kam, ale proste čo najďalej. Po dlhom čase bola zasa vonku. Došla do dediny, odkiaľ sa dostala do mesta. So svojim vedomosťami nemala problém sa uplatniť a tak sa zamestnala. Takto prežívala ďalšie roky, desaťročia, storočia. Sledovala, ako sa svet mení a ona zostáva. Kung-fu stále trénovala, aj meditovala. Po čase začala chodiť aj po svete, spoznávala nových ľudí, kultúry, naučila sa jazyky. Nezaobišlo sa to bez nestretnutia sa s upírmi či ďalšími vlkolakmi. Skúšala hľadať ten zmysel, prečo je tým, čím je. To ju doviedlo až sem, do Shadowhill. |
Diamant: 1
Smaragd: 20
Safír: 15
Perla: 112
Komentáře
Nebyly přidány žádné komentáře.